Filiálka Malá Franková

 

V najsevernejšej  časti  Spiša, v údolí  malebného  pohoria  Spišská   Magura sa  po oboch

stranách   Frankovského   potoka   tiahne  najvyššie    položená   zamagurská  obec   Malá 
Franková.

     Dolina  Frankovského  potoka  v  Spišskej Magure  bola osídlená už koncom 13. storočia
predkami rodu Berzevici. Vznikla tu dedina, ktorá   sa  do 2. polovice 16. storočia  vyskytuje
pod názvami  Frankfalva,  Frankvagas, Frankowa.  Meno   dostala  zrejme   po   magistrovi
Frankovi  z  rodu Berzevici,  ktorý  tu  žil koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Dedina  bola
založená  na šoltýskom (nemeckom)  práve.  Roku  1563  kráľ  daroval majetky  patriace  k
panstvu Červený  Kláštor Spišskej  kapitule, po  nej  ich  istý   čas   vlastnil  Juraj  Magócy a
Štefan Tőkőli  a  koncom 16. storočia  Juraj  Horváth  z  Plavča. A  práve  on  sa  zaslúži l o
doosídlenie a založenie Malej Frankovej na kopaničiarskom práve.

     V druhej polovici 16. storočia na severnom Spiši, ale hlavne v Zamagurí žilo mimo dedín
roztrúsene   početné   valašské   obyvateľstvo,  živiace  sa  chovom  dobytka   a  oviec. Aby
zemepáni mali z nich úžitok, snažili  sa  ich usadiť natrval o do dedín. A   tak  Juraj  Horváth
udelil  Lukášovi  Malczovi  na  svojom  území  novú  škultéciu (šoltystvo),  ktorá   zahrňovala
práva  i  povinnosti. Šoltys  a  jeho dedičia sa mali postarať o vyklčovanie  lesa  Franková  a
osadiť  tam  k  doterajším  20 kopaničiarom ešte 19, ktorí budú  oslobodení na  20 rokov od
feudálnych dávok, kým si postavia domy a obrobia dostatočne pôdu. Každý  z  nich  dostane
1 jutro pôdy (zárubok) a právo slobodne pásť dobytok  v  panských lesoch. V  roku 1593  sa
Malá  Franková   uvádza   ako    FRANKOWKA. Z   naznačeného   vývoja  vyplýva,  že   Malá
Franková  sa  vyčlenila  (odčlenila)  od  Veľkej Frankovej postupne koncom 16. a začiatkom
17. storočia. Po roku 1611 ju už môžeme považovať za  plne   konštituovanú  kopaničiarsku
obec: POSSESSIO*FRANKOWKA.

     Ako  súčasť  panstva Červený Kláštor  obec  Malá  Franková  patrila potom  ešte  Pavlovi
Rákocimu. Od  Rákociovcov  panstvo získal r. 1699  nitriansky  biskup  Ladislav Matiašovský,
ktorý ho daroval  v testamente roku 1704 reholi kamaldulov. Po zrušení reholí  v  čase vlády
Jozefa II. (1782)   panstvo   patrilo   eráru, ale   roku  1820   ho   cisár  František I. daroval
grécko-katolíckemu biskupstvu v Prešove, ktoré ostalo jeho  zemepánom  až  do  roku 1848
– do zrušenia poddanstva.



Obecná pečať:
Až  roku  1787 si  dala  obec vyhotoviť pečatidlo s erbovým obsahom. Text kruhopisu znel:
POSSESSIO*FRANKOWKA  1787.   Keďže   ide   o  erbovú  pečať  možno  konštatovať, že
Malá Franková mala hotový svoj erb už koncom 18. storočia.


Interpretácia erbu:
Biskup v erbe symbolizuje zakladateľa rehole kamaldulov sv. Romualda, kt. žil v 2. polovici
10. a  začiatkom 11.  storočia  v  Taliansku. Súčasne  odráža  dejinnú  spätosť obce  Malá
Franková  s  panstvom Červený Kláštor, ktoré  v  18. storočí patrilo kamaldulom. V prípade
Malej Frankovej a kamaldulov štvorlístok môže symbolizovať aj liečivé rastliny a liečiteľskú
činnosť kamaldulov. Známy bol najmä fráter Cyprián (1724-1775), kt. pôsobil  v Červenom
Kláštore od roku 1756 a zachoval sa po  ňom dokonca herbár  s  265  liečivými rastlinami. 


Kostol:  (na tomto texte momentálne pracujeme)


Ogrod svätých sedmopočetníkov:
Staroslovenský areál a prvé ľudové múzeum Hlaholiky v Malej Frankovej.
Pri vstupe do areálu návštevníkov víta socha Matky Božej s Ježišom.  Socha  je  vytesaná  z
pieskovca – ako byzantská Bohorodica. Po areáli sú rozmiestnené  drevené  sochy  všetkých
sedmopočetníkov:  sv. Cyril  a  Metod, sv. Gorazd a  sv. Kliment , Nauma,  Sáva  a Angelár.
Uprostred je drevený kostolík, podľa tvaru byzantského chrámu na Devíne. V areáli nájdete
aj ľudové múzeum Hlaholiky. Autorom areálu je katolícky kňaz Donát Čarnogurský. 


Školstvo:
Prvá  drevená  škola  v  obci  bola  postavená  v  roku 1882  na súpisnom čísle 35. Terajšiu
budovu školy občania postavili v roku 1907 ako murovanú už aj s bytom pre učiteľa. V tejto
budove  získavali  základné vzdelanie mnohí naši rodáci, ktorí  neskôr  úspešne pôsobili  na
významných   postoch  kultúrneho,  spoločenského,  politického i  náboženského  života  na
Slovensku,  ale  aj  v  zahraničí. V  súčasnej  dobe  slúži   pre   potreby  obce,  každoročne
prebiehajú v nej maliarske sympózia pod vedením galéristky Natálie Prokopovej  a umelcov
maliarov zo školy profesora Bergera, ktoré  organizuje  potomok  z   rodiny  Čarnogurských
- Ing. Ivan  Čarnogurský  ml.  súbežne  s  kultúrnym  festivalom  ZOGROD. Tento festival si
získal už mnoho priaznivcov z blízkeho i ďalekého okolia.